Študentský časopis Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Košiciach
casopis@spseke.sk
2. číslo, február 2005

***NA SLOVÍČKO S DOMORODCOM ***

Tentokrát to bude domorodec toho nežnejšieho pohlavia, a to ... dámy a páni ... pani profesorka
Ing. Ingrid Kolembusová ...

Na úvod sa vám chcem poďakovať za možnosť prispieť do nášho časopisu.

/Rado sa stalo - pozn. redakcie/

Naša prvá otázka znie : Pre ženu je elektrotechnika dosť netradičný odbor...vidno to aj v počte dievčat na našej škole. Čo Vás viedlo k výberu takejto "výšky"?

Myslím, že prvý krok som urobila vďaka SOČ-ke na gymnáziu, v ktorej som sa venovala téme Bioelektrický efekt. Moje predstavy o budúcom štúdiu sa teda uberali týmto smerom. Tento odbor však neotvorili, a tak som si vybrala fyziku materiálov z hľadiska pôsobenia elektrického poľa. Aj napriek tomu, že sme boli v ročníku len 4 dievčatá, myslím si, že je to odbor atraktívny pre ženy s technickým zameraním.

Tento rok budete prvýkrát odprevádzať štvrtákov do života. Aký je to pocit?

Som veľmi rada, že mám túto možnosť. Moji chlapci mi za tie 4 roky dali veľa a myslím, že aj ja som prešla určitou premenou.

V prvom rade je tu pocit zodpovednosti - vstupovať deň čo deň do života mladých ľudí, prezentovať svoje názory a chtiac-nechtiac ich ovplyvňovať svojimi postojmi - to sa musí nejakým spôsobom odraziť v budúcnosti. A spätná väzba - dúfam, že bude pozitívna - to ukáže čas.

Je mi ľúto, že sa čoskoro rozlúčime, ale v každom prípade im prajem ešte lepší život, ako mali doteraz.

Mnohým nám neuniklo, že ste mamička dvojčiat. Podelíte sa s nami, v čom je to odlišné a zaujímavé?

Áno, máme doma dnes už prváčikov, dvoch malých čertíkov Peťku a Peťka, ktorých by som nedala za nič na svete! Sú neuveriteľne živí, a preto máme oči na stopkách.

Neviem, či zvládnem odpoveď na otázku porovnania výchovy dvojčiat a jedného dieťaťa, pretože ten druhý prípad poznám len z rozprávania. V každom prípade to mám všetko dvakrát.

Raz som sledovala v televízii reláciu o správaní sa dvojčiat. Myslela som si, že preháňajú, ale neskôr som zistila, že mali pravdu - ak sa jeden potkne o kameň, druhý sa vráti a skúsi to tiež. Aj spoločné zážitky si vypočujeme väčšinou dvakrát. Majú úplne rozdielne povahy, takže mnohokrát hľadáme dve cesty prístupu k tomu istému cieľu. Či sa nám darí, uvidíme neskôr.

Stíhate popri škole a výchove detí ešte aj nejako vypĺňať voľný čas? Ak áno, tak ako?

Máte pravdu. Voľného času mi veľa neostáva, ale snažím sa, lebo relaxovať je treba. Väčšinou je to s rodinou, hlavne rôzne aktivity s deťmi. Pokiaľ ide čisto o môj voľný čas, oddychujem pri hudbe, knihe alebo dobrom filme. Ak sa dá, zájdem do kina, na koncert či do divadla. Niekedy stačí polhodinová prechádzka mestom. Ale ani leňošenie mi nie je cudzie. Myslím, že najdôležitejšie je každú minútu prežiť naplno.

Za rozhovor ďakuje Gabo