Študentský časopis Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Košiciach
casopis@spseke.sk
2. číslo, február 2005

***EKO KÚTIK***

Pravda, lži a autenticita

Autenticita predstavuje skutočné jedlo, skutočnú kultúru, skutočnú komunitu, skutočnú medicínu, skutočné obchody, skutočné školy...Nedávno mi kamarát povedal, prečo si kúpil byt v Paríži. Povedal, že je to preto, lebo tam majú skutočné obchody. Keď som o tom potom rozmýšľal, uvedomil som si, že pojem "skutočné - naozajstné" nebol v zmysle žiadnej z konvenčných definícií, predsa však každý hneď vedel, čo tým myslel. Myslel tým malé farebné rodinné obchodíky, plné evokujúcich vôní, kde sa pečie priamo na mieste, blízko domu, kde predavačky poznajú zákazníkov po mene. Bolo mi zrejmé, že v ten moment sa niečo zvláštne deje okolo slova "naozajstný" nie pre všetkých, ale pre významnú časť z nás. Napriek tomu, že možno nie sme schopní presne definovať, čo myslíme pod slovom "autenticita", vieme presne, čo to je, keď to vidíme...či je to skutočné jedlo, skutočná kultúra, skutočné školy, skutočné komunity, skutočné lieky, skutočné obchody... Napriek tomu sa v tomto mnohí cítime takmer osamelí - asi len my a niektorí naši kamaráti rebelujú voči svetu - v skutočnosti je tu iba menšina ľudí, ktorí sú proti tomu, čo je falošné, masovo vyrábané a zmanipulované. Títo ľudia veľmi potichu zabezpečujú prítomnosť recitálov poézie, neznačkových odevov, trhov pre miestnych farmárov, zvyšujú dopyt po alternatívnej medicíne, organickom jedle a mnohom ďalšom. Napriek všetkým predpovediam technokratov a globalistov nemáme jedlo vo forme tabletiek. Tiež nemáme geniálne roboty mysliace samostatne (predpovedané v r. 1970), nie sú ani roboty, čo by sa starali o starých ľudí (predpovedané v r. 1983), či umelé mesiace namiesto pouličného osvetlenia (1968).

Taktiež sme neprešli k virtuálnym doktorom a učiteľom. Čoraz viac žiadame jedlo, ktoré má ozajstnú chuť, neobsahuje gény iných organizmov a bolo pestované v našej lokalite. Napriek rečiam o strate regionálnej identity v globálnom svete polovica britskej populácie teraz býva do 30 minút cesty od miesta narodenia. Toto nie je práve obraz globalizácie. Približne 12 miliónov Európanov teraz uprednostňuje zníženie platu alebo skrátenie pracovného času s cieľom prežiť viac "autentický" život. Ďalšie 2 milióny sa úplne vzdali takzvaného závodu potkanov. Možno vidieť pomalý pokles obratu veľkých korporácií ako Mc Donald a Coca Cola pri ich neúspešnej snahe vykresliť svoju značku ako lokálnu. Korporácie HSBC a Interbrew dokonca bojovali v súdnom spore o právo nazývať sa "Svetová lokálna firma". Viem, že to vyznieva optimisticky. Zdroje a kontrola všetkých korporácií sú naozaj bezprecedentné a zdá sa, že väčšina vlád sa bojí prijať nejakú alternatívnu víziu. Musíme si uvedomiť, že všetci nevnímajú svet rovnako. Je možné tvrdiť, že sila a všadeprítomnosť falošnosti naberá silne vzostupný trend. Tí, ktorí sami seba radia na stranu "autenticity", sa vo väčšine nedržia tejto zásady prísne. Niekedy uvítajú pohodlnosť virtuálneho nakupovania alebo rýchlosť fast-foodu. Ale zároveň sa nechcú zmieriť s predstavou úplnej straty možnosti autenticity (napr. povolenie geneticky manipulovaných plodín, ktoré ohrozujú existujúce druhy a celkovo holistické chápanie sveta).

Posledné obdobie zaznamenávame polemiky o pojme "autenticita". Keď niečo v súčasnosti nazývame "skutočným", zároveň tým hovoríme, že niečo je zakorenené v ľudskej psychike, prírode, geografii, že to prichádza z konkrétneho miesta. To skutočné, ktoré je čestné, úprimné a krásne pre svoju jednoduchosť. Zdá sa, že poézia je v súčasnosti takmer jedinou verejnou rozpravou, ktorá sa nesnaží v nejakom smere manipulovať a klamať. Autenticky vyjadruje niečo, čo má svoju hĺbku, čo je trojrozmerné, nie lesklé a umelé. Myslím si, že aj keď niekedy proti prúdu, oplatí sa žiť so skutočnými hodnotami, nasmerovať sa na hlboké, trvalé (zároveň ostatným neubližujúce) pocity. V tejto hĺbke pravdy určite znovu objavíme aj lásku k prirodzenosti a úctu k prírode.

Prevzaté z Informačného spravodaja Priateľov Zeme: Ekolisty 1-2/2004
Preložila Ivana Machová

pre Multipas upravil: Ján Vozár, člen Spoločnosti priateľov Zeme