***SLOVO VEDENIA***      

Tak, a máme to za sebou. Prednedávnom sme prekonali predvianočný stres, niekoľko, vianočných dní, silvestrovské lúčenie so starým rokom, privítanie roku nového.

Pred nami je nových 365 dní a už ani toľko nie. Čaká nás dlhá cesta so všetkými zákrutami predsavzatí, úspechov, neúspechov, nádejí, smútkov, radostí, vášní i sklamaní. Diaľnicu rozhodne pripomínať nebude, lebo človek je stavaný na jazdu v iných terénoch. Zdoláva prekážky, aby na ne po prekonaní okamžite zabudol. Teší sa na prekvapenia, lebo vyvolávajú adrenalín. Vyhľadáva situácie, v ktorých musí podávať výkony na hranici vlastných možností. Pochybuje o správnosti krokov, ktoré urobil a napriek tomu ich robí znovu. Neváži si, čo dosiahol a ľahkovážne sa s tým zahráva. Takí sme, a ani v tomto roku asi nebudeme iní.

O čom teda má byť rok 2005? Možno o hľadaní, poznaní a odpúšťaní? Hľadanie, premenu nespoznaného na poznané, sprevádzajú omyly, ktoré bolia. Poznanie prináša radosť, ale i krutú pravdu. A odpúšťanie? Vyplýva väčšinou zo spoznania pravdy, a teda zo snahy byť lepší, ústretovejší, citlivejší.

Ale akí sme? Nadšení, všeobecne dobrí, láskaví, milujúci, zanietení, oslavujúci, ale aj zlí, konkrétne nenávidiaci, krutí, ľahostajní, zatracujúci a iní. Drieme v nás sto anjelov a sto čertov, ktorí vedú neustále súboje väčšinou končiace remízou. Pošlime v tomto roku pekelníkov na nútenú dovolenku a využime tento čas na to, aby sme sa dokázali poriadne pripraviť na prekážky, ktoré nás čakajú už onedlho. Začnime zápas o to najvzácnejšie, čo možno mať: vlastnú vnútornú slobodu, človečenskú dôstojnosť a o láskavý pokoj v našich dušiach.

V týchto zápasoch vám všetkým, vážení čitatelia, želám po celý rok veľa, veľa úspechov.

PhDr. Amália Havrilová