Študentský časopis Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Košiciach
casopis@spseke.sk
4. číslo, jún 2005

***PROJEKTY***

Projekt "Mier náš každodenný"

/ Nuž, nedávno tu bol mesiac máj – mesiac lásky. Je jedno, či sme technici, lingvisti, sociológovia, letci, pracovníci VPP, keď sa povie láska, každý by si mal spomenúť na človeka, ktorý mu poskytuje úkryt, nehu... lásku. Druháci písali slohové práce o svojich mamkách, ktoré vidia v dobrom i v menej dobrom svetle. Vnímame ich aj my tak ako oni ? /

Naše mamky

Hoci sa jej na tvár tisnú vrásky staroby, v jej správaní nenachádzam žiadnu škvrnu, ktorá by kazila jej charakter. Je aj po 42 rokoch dokonale chápavá a dobrosrdečná.

Ona je usilovná ako taká včelička. Vie byť aj prísna ako pes vo veciach, v ktorých musí. Ale ten pes vôbec nehryzie, iba pomáha.

Nechcem spochybňovať úlohu a postavenie otca v domácnosti, ale kto sa stará o domácnosť, rodinu a svoje deti viac ako mama?

Jej vzhľad je dobrý. Farba vlasov gaštanová a pleť “slabo” hnedá.

Aký by to bol svet, keby neboli ženy? Každá žena je úchvatná a výnimočná. Všetky majú v sebe istý šarm, ktorým dokážu očariť. Do značnej miery to našim mužom akosi chýba. A poviem vám, že ženy sú si toho vedomé a dokážu to i patrične využívať.

Keď mi mama nechcela niečo dovoliť, myslel som si, že mi chce zle, že mi chce ublížiť. No neskôr som zistil, že to bolo pre moje dobro. Asi ma nechcela rozmaznávať.

Na svoje roky vyzerá veľmi mlado, v pohode sa krásou vyrovná aj dnešným mladým babám. Aby nepribrala, za celý deň zje len nízkotučný jogurt na obed. S otcom jej stále hovoríme, že je to nezdravé a nech s tým prestane, ale ona si nedá povedať.

Ak som v jej prítomnosti, cítim sa veľmi dobre, nemusím sa na nič hrať a nijak sa predvádzať, má ma rada takého, aký som.

Mamy sú ženy, ktoré nás vychovávajú odmalička a starajú sa o nás.

Nepáči sa mi, keď mi stále hovorí, aby som si poupratoval a poskladal šaty, keď mne je to dobré tak, ako to je.

Hneď zistí, keď ma niečo trápi. “Nevykašle” sa na mňa , ale príde, sadne si ku mne a porozpráva sa so mnou o mojich trápeniach.

Bez tejto ženy by bol môj život bezpodmienečne troskou.

S prácou však nie je spokojná, a preto chodí domov málokedy s dobrou náladou. Často potom prenáša svoju náladu na ostatných členov rodiny.

Chodí spať až po polnoci a v noci často vyjedá chladničku, čo je ďalšia jej obľúbená činnosť.

Vždy, keď niečo zje, pýta sa ma, či sa jej nezotrel rúž.

Okrem toho si rada “zasranduje” a dokáže sa smiať aj zo seba.

Dnes o 3.45 začala piecť, aby som si mohol pochutnať na jej výbornom kakaovníku. Niekedy ďakujem Bohu za dobré jedlo, desiatu, ktoré mi pripravila.

Ja som si vybral na opis mamku, aj keď som sa s ňou včera pohádal.

Je veľmi poriadkumilovná, neviem, či to mám rátať za chybu alebo prednosť.

Po práci je vyčerpaná a to má za následok, že sa vie veľmi rýchlo rozčúliť.

Hoci je menšieho vzrastu, duchom je veľká.

Je veľmi výrečná a musí mať posledné slovo, ale aj tak si nemyslím, že je namyslená.

Musím uznať, že niečo spraví aj sama.

Vždy, keď odchádzam z domu, tak ma vyprevádza a praje si, aby som sa domov vrátil živý a zdravý.

Keď prídem domov, čaká ma s teplým obedom a vždy chce dopodrobna vedieť obsah môjho pobytu mimo domova, či som dostal nejakú známku, či už dobrú alebo zlú a čo sa v škole dialo a tak ďalej. A dokonca sa o mňa stará až tak dobre, že si ani nepamätám, kedy som chýbal v škole.

Mama. Jedno z najkrajších slov sveta.

Koľkokrát sa vzdala niečoho, po čom túžila, len aby iní dostali to, čo chceli.

Zo zošitov 2.B a 2.F vybrali Michal Kováčik & Mgr. Alena Vaitovičová   

Projekt "Crossroads"

/ Len pred pár dňami boli u nás na návšteve učitelia z partnerských krajín z projektu Crossroads. Okrem iného sa zúčastnili aj jedného pekného výletu do jaskyne Domica a na Krásnu Hôrku. Keďže som mal tú česť zúčastniť sa na tomto výlete, poprosil som ich, aby nám nechali pre Multipas zopár slov. Tak si to prečítajte. /


A ešte nejaké foto zo spoločného výletu...