***NA INÚ NÔTU ***

Jaromír Nohavica

Je to český pesničkár, textár a básnik /1953/. Začínal písaním textov pre spevákov pop - music, a neskôr sa preslávil ako pesničkár. Tomuto remeslu sa venuje dodnes a to úspešne. Svedčí o tom ohlas jeho živých vystúpení aj na Slovenku.

V rámci svojho turné po Slovensku sa pesničkár Jaromír Nohavica zastavil na dva dni aj u nás, v Košiciach. Mal som možnosť zúčastniť sa na jeho prvom košickom koncerte, ktorý sa uskutočnil v Dome umenia dňa 3. 10. 2004. Popri skvelej atmosfére, ktorú vytvoril v publiku, ho doprevádzal Radek Pobožil, hudobník z Čechomoru, ktorý hral na akordeóne a iných hudobných nástrojoch. Vystúpenie trvalo takmer 3 hodiny. Na javisko prišiel skromný pesničkár, ktorý začal spievať Těšínskou a Vlaštovko, leť, a po takmer dvoch hodinách odišiel ako neporaziteľný víťaz. Dokázal rozveseliť ľudí zvláštnym spôsobom, ktorý bol pre mňa doteraz nevídaný. Jaromír Nohavica bol po celý čas uvoľnený a cítil sa ako doma, pretože ľudia, ktorým spieval, rozumeli jeho piesňam, ktoré preňho znamenajú život. Je to radosť sledovať muža, ako "dvadsať rokov pracuje s pesničkami" . Toto vystúpenie bolo pre mňa jedinečným zážitkom, na ktorý nikdy nezabudnem.

Peter Vajda 4.A

Stretnutie s umením

Dňa 12. novembra 2004 sa žiaci 1. a 4. ročníka našej školy zúčastnili v Dome umenia na koncerte s podtextom "rocková a klasická hudba sa nevylučujú", ktorý bol určený stredoškolskej mládeži. Vystúpili na ňom dve hudobné zoskupenia, a to Musica Juvenalis a Sexit. Prvé z menovaných bol sláčikový orchester, druhé malo na starosti rockovú vložku programu. Spojenie týchto dvoch hudobných žánrov bolo vcelku zaujímavé. Takéhoto koncertu som sa zúčastnil už po druhýkrát počas môjho štúdia na SPŠE, ale aj napriek tomu sa mi celkový priebeh koncertu páčil. Celý program bol okorenený rôznymi súťažami a súťažnými otázkami, čo pridalo na zaujímavosti a nenechalo diváka na stoličke zaspať. Keby som mal vysloviť svoj vlastný názor, čo sa týka hudby, ktorú sme mohli počuť, tak to mohlo byť aj lepšie... Lepšie by to bolo vtedy, keby koncert bol založený iba na sláčikovom orchestri. Nemám nič proti rockovej hudbe, ale pri všetkej úcte, to čo predviedli chlapci zo Sexitu nebol skutočný rock ale len "rock", ktorý podľa mňa má ďaleko od toho ozajstného, čo tento štýl ponúka. Len pripomínam, že je to len môj názor a nechcem ním nikoho ovplyvniť. Ale musím uznať, že chlapci boli dobrí, veď predsa každá hudba je umenie... Napríklad krátke "intro", zahrané na elektrickej gitare so sláčikovým sprievodom, bolo skvelé a takisto aj skladba, prebraná z Pomády, Hopelessly devoted to you. K orchestru nemám žiadne pripomienky. Aj keď nepočúvam tak často vážnu hudbu, mám k nej kladný vzťah. Je to proste úžasné, čo títo ľudia dokážu. Vždy som takýchto ľudí obdivoval a to nehovoriac o tých, ktorí vážnu hudbu skladajú. Toto je podľa mňa ozajstné umenie!

Ľuboš Sokol 4.A