***NA SLOVÍČKO S DOMORODCOM ***

/ Tentokrát si vzali domorodca pod drobnohľad Tomáš s Peťom, za čo sa im musím takto verejne poďakovať. Nejako som nestíhal, a tak to vzali za mňa. Nakoniec, aspoň to máte podané iným štýlom. /

Otázky sme tentokrát hádzali na krk pánu profesorovi Kišidaymu...

Prvá otázka o škole: Mnohí z nás vás ešte nepoznajú. Aké predmety na našej škole učíte?

Jednoznačná odpoveď: Strojníctvo a dielenské práce.

Exkluzívne pre nás časopis povedal, že svoju prácu má rád.

Druhá otázka na mozog: Ste spokojný s výsledkami a prácou študentov na vašich hodinách?

Čo sa týka kreslenia, to sa za posledné dva roky zhoršilo. Niektorí žiaci nielenže nedávajú pozor na hodinách, ale bez rozmýšľania obkresľujú súčiastky z učebníc. Česť výnimkám...

Tretia otázka na telo: Ste športový typ? Mate rád šport?

Šport mám veľmi v láske. Volejbal je moja srdcová záležitosť, venujem sa mu už pomaly pätnásť rokov, hoci už v poslednej dobe toho voľného času veľa nemám a pokiaľ majú študenti k tomu vzťah a chcú hrať, tak sa dá vybudovať a vypestovať nejaké to mužstvo. Študenti odchádzajú a prichádzajú a mužstvo treba stále dopĺňať.

A čo sa týka výsledkov, som rád, že sme postúpili do krajského kola, kde sme sa umiestnili na štvrtom mieste. Mohli sme to vytiahnuť aj na prvé, druhé, prípadne tretie miesto, ale pointa je taká, že víťaz berie všetko. Mali sme dobrú základnú šestku, ale šťastena nebola na našej strane kvôli zraneniu jedného výborného hráča Benčka a lavička nebola vyrovnaná, takže som ani veľa nestriedal. Mohli sme skončiť aj ako víťazi. Štvrtáci čochvíľa odídu a zostane mi len pár dobrých volejbalistov, z ktorých chcem vybudovať základ na ďalšiu sezónu.

Chcem sa ešte poďakovať našim chlapcom, ktorí reprezentovali školu, škoda že sme sa neumiestnili na lepšom mieste, aj keď sme na to mali, ale čo nebolo, môže byť v ďalšu sezónu, preto treba viac trénovať a to nie jednofázovo ale dvojfázovo tj. aspoň dva krát do týždňa.

Za rozhovor ďakujú Tomáš a Peter