***SLOVO VEDENIA***      

Som rád, že sa zrodilo ďalšie číslo nášho časopisu. Vidím v tom príležitosť zamyslieť sa nad rôznymi neduhmi na našej škole, ktoré ma ťažia.

Najviac ma trápi úmyselné, až vandalské ničenie školského majetku. Najmarkantnejšie sa to prejavuje na žiackych sociálnych zariadeniach. Ak platí, že podľa záchoda poznáš kultúru národa, tak máme v tejto oblasti v EÚ najviac čo dobiehať a zatiaľ sa môžeme len hanbiť. Veď, čo sú to za „ľudia“, ktorí dokážu ničiť splachovacie zariadenia, vytrhávať rúry, rozkopávať sifóny na odtokoch vody, ohýbať a vylamovať rúrky na vodovodných batériách, vytrhávať obkladačky, rozbíjať dvere a zámky na nich, znečisťovať steny...

Necítili by sme sa lepšie v krajšom a hygienickejšom prostredí?

Koncom minulého roka sme investovali na odstraňovanie týchto závad okolo 100 000.-Sk a ničenie zariadenia pokračuje ďalej. Nečudujme sa preto, že na dvoch poschodiach sú WC odstavené. Jednoducho niet peňazí, aby sa mohli všetky udržiavať vo funkčnom stave. Nemohli sme radšej pre nás všetkých zakúpiť za túto sumu počítačovú a rozmnožovaciu techniku, meracie prístroje alebo iné vybavenie do dielní ?

Dokedy budeme takí nevšímaví k ničeniu hodnôt a vandalizmu niekoľkých „hrdinov“, ktorí si takýmto spôsobom kompenzujú svoje neuznávané „ego“ a chcú získať obdiv ostatných ? Naozaj takéto správanie uznávame?

Tých neduhov, ktoré ma trápia, je ešte viac. Napríklad zanechávanie papierov po chodbách, odhadzovanie „špakov“ a pľuvanie na chodníku pred školou, ale vlastne to je o dodržiavaní základných pravidiel slušnosti. Ale o tom možno niekedy inokedy. Teraz už toho bolo aj tak dosť.

Ing. Ján Čamek