Najväčšou výhodu arabských čísel oproti rímskym, je princip pozičného
zápisu násobkov 10. Arabské číslice se v Evrope presadzovali dosť
pomali. Aké boli příčiny tohto vývoja, keď výhody pozičného zápisu oproti
zápisu rímskych čísel vyzrajú byť dosť presvedčivé?
Veľký odpor zohrala v prvom rade cirkev. Na arabské číslice bolo nazerané
ako na techniku moslimov alebo židov (kabala), ich použitie bolo porovnávané
s čiernou magiou. Papež Silvestr II. sa sice už okolo roku 1000 proti týmto názorom postavil a zavádzanie arabských číslic podporoval, jeho názory
však do značnej miery predbehli svoju dobu.
Od 12. storočia začali arabské číslice postupne presadzovať na univerzitách
a v obchodnej sfére. Aj tu neraz došlo ku kroku späť - tak napríklad v roku 1299
bolo vo Florencii zakázané používať tieto číslice v obchodných zmluvách i v účetnictve. Príčina zákazu
tentoraz nebola náboženská - dovtedy neustálený zpôsob zápisu arabských číslic totiž
navádzal k podvodom (pripsáním jednej nuly na konec se v pozičnom systéme dalo
ľahšie dodstočne meniť hodnota než v rímskom zápise znakov).
Významnú úlohu pre prijatie arabských číslic zohral papier. Výpočty sa v tej dobe totiž
prevádzali bez číselného zápisu rímskými číslicemi s rôznými počítadlami. Masové rozšírení papiera od 12.
storočia umožnilo začať efektivne vykonávať výpočty v písanej forme
(tieto praktiky sa vyučujú v prvých ročníkoch základných škôl). To malo niekoľko výhod - na rozdiel od počítadiel
(abak), kde sa sem a tam presúvali rôzne kamienky, zostávala v tomto prípade zachovaná celá
história výpočtu a bolo možné ľahšie skontrolovať jeho správnosť -
previesť zkúšku. "Algoritmici", ako sa pomerne dosť nepresne označovali zastánci arabských číslic oproti "abakistom", získali
vďaka tomu výhodu.
Daľšiu významnú úlohu přiniesla knihtlač, takže v 16. storočí už arabský
spôsob zápisu číslic jasne triumfoval.